Židovské anglické preklady Biblie

Z Wikipédie, voľnej encyklopédie
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Biblia v angličtine
 Biblický portál

Židovské anglické preklady Biblie sú anglické preklady hebrejskej Biblie (Tanakh) podľa masoretského textu [ 1] v tradičnom rozdelení a poradí Tóra , Nevi'im a Ketuvim . Väčšina židovských prekladov vychádza v dvojjazyčných vydaniach (hebrejsko-anglicky).

Židovské preklady často odrážajú tradičnú židovskú exegézu Biblie; všetky takéto preklady sa vyhýbajú kristologickým výkladom prítomným v mnohých nežidovských prekladoch. [2] [3] Židovské preklady neobsahujú ani knihy apokryfov [4], ani kresťanský Nový zákon .

Pozadie

Anglický preklad Biblie bol medzi kresťanmi bežný, najmä od reformácie v 16. storočí , pričom vznikli desiatky moderných prekladov a verzií v angličtine . [5]

Ale ekvivalentné prekladateľské snahy boli medzi Židmi menej rozšírené. Čiastočne je to spôsobené tým, že angličtina sa stala hlavným jazykom medzi Židmi až v období od holokaustu . Predtým boli dokonca aj Židia v anglicky hovoriacich krajinách do značnej miery súčasťou prisťahovaleckej kultúry, čo znamenalo, že buď mohli do určitej miery porozumieť hebrejskej Biblii v jej pôvodnom jazyku, alebo, ak potrebovali preklad, boli stále nie úplne pohodlné v angličtine. Mnohé preložené Biblie a modlitebné knihy z obdobia pred holokaustom boli stále v jidiš , dokonca aj tie, ktoré boli vydané v krajinách ako Spojené štáty americké .

Ďalším dôvodom je, že tí Židia, ktorí pravidelne študujú Bibliu, to často stále robia vo väčšej či menšej miere v jej pôvodnom jazyku, ako sa číta v synagóge. Dokonca aj tí, ktorí vyžadujú preklad, často uprednostňujú dvojjazyčné vydanie. [5] Napriek tomu sa židovské preklady Biblie do angličtiny stali oveľa rozšírenejšími, najmä od 80. rokov 20. storočia, a boli sprístupnené v mnohých doplnkových verziách a štýloch.

Príklad verša

2. Mojžišova 20:7–9a (8-10a):

זָכוֹר אֶת-יוֹם הַשַּׁבָּת לְקַדְּשׁוֹ. שֵׁשֶׁת יָמִים תַּעֲבֹד וְעָשִׂיתָ כָּל-מְלַאכ֚׸ֶּ. וְיוֹם הַשְּׁבִיעִי שַׁבָּת לַיהוָה אֱלֹהֶיךָ לַֹײָ לֹ-את ִׂישַׁבָּת לַיהוָה אֱלֹהֶיךָ לֹ-את ׂׂׂ׸

sa prekladá rôzne:

  • Pamätaj na deň sabatu, aby si ho posvätil. Šesť dní budeš slúžiť a konať všetko svoje [stvoriteľské] dielo a siedmy deň je sobota pre Boha, tvojho Boha. Nesmiete na ňom vykonávať žiadnu [tvoriacu] prácu... (Hirsch, 19. storočie)
  • Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť všetku svoju prácu: Ale siedmy deň je sabat pre Pána, svojho Boha, v ňom nebudeš robiť žiadnu prácu... (JPS Tanakh, starý, 1917)
  • Pamätaj na deň sabatu, aby si ho posvätil. Šesť dní budeš pracovať a dokončíš všetko svoje dielo; ale siedmy deň je sobota HAŠEM, tvojho Boha; nebudeš robiť žiadnu prácu... (ArtScroll, 1976)
  • Pamätaj na deň sabatu, aby si ho svätil. Môžete pracovať počas šiestich pracovných dní a robiť všetky svoje úlohy. Ale sobota je sobota pre Boha, tvojho Pána. Nerobte nič, čo predstavuje prácu... ( The Living Torah , 1981)
  • Pamätaj na deň sabatu a svätí ho. Šesť dní budeš pracovať a robiť všetku svoju prácu, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha: nebudeš robiť žiadnu prácu... (JPS Tanakh, new, 1985)
  • Pamätaj / deň sabatu, aby si ho posvätil. / Šesť dní máš slúžiť a robiť všetku svoju prácu, / ale siedmy deň / je sobota pre JHWH, tvojho Boha: / nemáš robiť žiadnu prácu... ( Everett Fox , Schocken, 1995)
  • Pamätajte na deň sabatu, aby ste ho posvätili. Šesť dní budeš pracovať a budeš konať svoje úlohy, ale siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nespravíš žiadnu úlohu... ( Robert Alter , Päť kníh Mojžišových , 2004)

Isaac Leeser preklad

Isaac Leeser

Prvým americkým židovským anglickým prekladom Tóry a následne celého Tanachu bolo úsilie Isaaca Leesera v 19. storočí . Leeser začal päťzväzkovým, dvojjazyčným hebrejsko-anglickým vydaním Tóry a haftarotu , Zákon Boží (Philadelphia, 1845). Jeho preklad celej Biblie do angličtiny bol dokončený ako Dvadsaťštyri kníh Svätého písma v roku 1853 (bežne nazývaný The Leeser Bible ). V roku 1857 ho znovu vydal v druhom (fóliovom) vydaní so skrátenými poznámkami. [6]

Až do prekladu Jewish Publication Society z roku 1917 bol Leeserov preklad najdôležitejším židovským anglickým prekladom. Bol široko používaný v severoamerických synagógach a dotlačený v Anglicku. [7]

Moderný spisovateľ poznamenáva, že napriek svojej dlhovekosti bol Leeserov preklad „drevený“ a „bez literárnych rozdielov“. Dospel k záveru, že „možno je to skôr existencia Leeserovej práce než jej zásluhy, čo ju označuje za pozoruhodný úspech“. [8]

Abraham Benisch preklad

Po Leeserovom preklade a čiastočne súčasne s ním nasledoval anglicko-židovský preklad od Abrahama Benischa : Jewish School and Family Bible , ktorý vyšiel v Anglicku v štyroch po sebe nasledujúcich zväzkoch v rokoch 1851 až 1861. [9] [10] Benischov preklad Tóry vyšla v piatich zväzkoch s hebrejčinou a angličtinou na protiľahlých stranách. V každom zväzku po texte Tóry nasleduje haftarot a sobotné modlitby. [11]

Židovská rodinná biblia Michaela Friedländera

Michael Friedländer upravil židovskú rodinnú bibliu v angličtine a hebrejčine. Vyšlo v Anglicku v roku 1881. Vydanie Friedländer je štýlovo podobné King James Version , ale líši sa predovšetkým v miestach, kde preklad King James odráža kresťanský výklad, ktorý je v rozpore s tradičným židovským chápaním. Hoci nikdy nezískal veľkú popularitu, ovplyvnil redaktorov prvého vydania JPS [7] a uvádza sa ako základ pre revidovaný preklad nájdený v hebrejsko-anglickom vydaní Koren.

Židovská rodinná biblia je momentálne dostupná vo faksimile od vydavateľstva Sinai.

Židovské vydavateľské spoločnosti preklady

Preklady American Publication Society of America (JPS) sa stali najobľúbenejšími anglickými prekladmi hebrejskej Biblie [ cit ] . JPS vydalo dva takéto preklady.

Preklad JPS z roku 1917.

Starý JPS (1917)

Prvý preklad JPS bol dokončený v roku 1917 komisiou vedenou Maxom Margolisom a bol založený na štipendiu svojej doby. Jeho literárna forma bola vedome založená na verzii King James Version ; Margolis, nerodilý hovorca angličtiny, cítil, že to je správny štandard jazyka, ktorý by si Židia mali osvojiť pri svojom preklade. Starý preklad JPS bol použitý v mnohých židovských dielach vydaných pred 80. rokmi, ako napríklad Pentateuch a Haftaroth , ktoré vydal JH Hertz , a séria Soncino Books of the Bible . V prekladateľskej komisii boli Cyrus Adler , Solomon Schechter , Kaufmann Kohler ,Samuel Schulman a David Philipson . [12] Schechter a Jacobs však zomreli ešte pred dokončením prekladu. [13]

Niektoré kópie boli vytlačené s vážnou chybou tlače. Sadzač upustil podnos s písmom pre prvú kapitolu Izaiáša a nesprávne prestavil písmo. [14]

Nový JPS (1985)

Dvojjazyčné hebrejsko-anglické vydanie nového prekladu JPS

Preklad z roku 1917 sa v 50. rokoch považoval za zastaraný a vyvinulo sa nové úsilie, ktoré zahŕňalo spoluprácu medzi mnohými židovskými učencami z rôznych denominácií. Preklad Tóry sa začal v roku 1955 a bol dokončený v roku 1962. Nevi'im vyšiel v roku 1978 a Ketuvim v roku 1984.

Celý Tanakh bol revidovaný a vydaný v jednom zväzku v roku 1985 a dvojjazyčná hebrejsko-anglická verzia sa objavila v roku 1999 (tiež v jednom zväzku). Preklad sa zvyčajne označuje ako „ New JPS version “, skrátene NJPS (nazývaný tiež „New Jewish Version“ alebo NJV).

Prekladatelia novej verzie JPS boli odborníkmi na tradičnú židovskú exegézu Biblie a modernú biblickú vedu. Preklad sa vo všetkých prípadoch snaží podať pôvodný význam textu vo vysoko estetickej forme. Preklad nie je doslovným prekladom a jeho vydavateľ ho opisuje ako „v duchu Saadia “. [15]

Nová verzia JPS je upravená pre rodovo neutrálny jazyk v Tóre: Moderný komentár, revidované vydanie (2005, Union for Reform Judaism, ISBN  978-0-8074-0883-4 ), oficiálnom komentári k Tóre reformného judaizmu , kde objavuje sa spolu s dielom prekladateľa Chaima Sterna. NJPS sa používa aj v Etz Hayim: Torah and Commentary (2001, Jewish Publication Society, ISBN 0-8276-0712-1 ), oficiálnom komentári Tóry ku konzervatívnemu judaizmu . Ide o základný preklad knihy The Jewish Study Bible (2004, Oxford University Press, ISBN 0-19-529751-2  ). NJPS je tiež základom pre The Contemporary Torah: A Rod-Sensitive Adaptation of the JPS Translation (2006, JPS, ISBN 0-8276-0796-2 ), tiež známy ako CJPS. Biblia JPS, vreckové brožované vydanie novej verzie JPS, bola vydaná a sprístupnená od roku 2008 Židovským vydavateľským spoločenstvom, ako aj ilustrovaná Biblia pre deti od roku 2009.  

Od roku 2017 je dvojjazyčné hebrejsko-anglické vydanie JPS Tanakh (preklad z roku 1985) digitalizované a je bezplatne dostupné online na webovej stránke Sefaria . [16]

Sväté písmo

Prvýkrát vydaný v roku 1916, revidovaný v roku 1951 Hebrew Publishing Company, revidovaný Alexandrom Harkavym , preklad hebrejskej Biblie v angličtine, ktorý obsahuje podobu Jehova ako Božie meno v 2. Mojžišovej 6:3, Žalme 83:18 a Izaiášovi 12. :2 a trikrát v zložených miestnych menách v 1. Mojžišovej 22:14, 2. Mojžišovej 17:15 a Sudcoch 6:24, ako aj v Jah v Žalme 68:4. Používanie Božieho mena Jehova bolo a stále je pre židovskú Bibliu veľmi nezvyčajné, hoci táto Biblia nikdy nezískala popularitu JPS Tanakh, Alexander Harkavy je známy pre jeho príspevky k židovskej literatúre a rozvoju moderného jidiš. Štýl prekladu tejto Biblie je porovnateľný s JPS Tanakh z roku 1917.

Židovská Biblia pre rodinné čítanie

V roku 1957 Joseph Gaer vytvoril skrátený preklad s názvom Židovská biblia pre rodinné čítanie . Pod vplyvom kritiky biblických zdrojov a dokumentárnej hypotézy Gaer presunul všetky „duplikácie, špecifikácie, podrobné popisy rituálov a genealógie“ do zhrnutia v prílohe; vytvoril samostatný dodatok zhrnutie „hlavných zákonov Tóry“; a vynechali „všetky zjavné redundancie“. [17]

Text Židovskej biblie na rodinné čítanie je určený pre anglického čitateľa s malou alebo žiadnou znalosťou hebrejčiny a je usporiadaný do krátkych častí s popisnými názvami (napríklad „Príbeh stvorenia“ a „Izák si berie nevestu“) bez verša. čísla, ktoré sú typické pre preklady Biblie. [17]

Koren Jeruzalemská biblia

Jeruzalemská biblia Koren (nezamieňať s katolíckym prekladom s podobným názvom) je hebrejský/anglický jazyk Tanakh od vydavateľstva Koren Publishers Jerusalem . Biblia Koren bola prvou Bibliou vydanou v modernom Izraeli [18] , ktorá sa vyznačovala presnosťou a krásou a jednou z najrozšírenejších hebrejských vydaní, aké kedy boli vydané. [ Tento citát vyžaduje citáciu ] Anglický preklad v The Koren Jerusalem Bible , čo je Korenovo hebrejské/anglické vydanie, je autorom profesora Harolda Fischa , biblického a literárneho vedca, a je založený na Friedländerovej knihe z roku 1881Židovská rodinná biblia , ale bola „dôkladne opravená, modernizovaná a revidovaná“. [19]

Koren Jerusalem Bible obsahuje niektoré jedinečné vlastnosti:

  • Odstavce anglického prekladu zodpovedajú rozdeleniu parashotu v hebrejskej verzii na prednej strane. Čísla kapitol a veršov sú uvedené len na okraji (ako v hebrejskej verzii).
  • Mená ľudí a miest v preklade sú prepisy hebrejských mien, na rozdiel od helenizovaných verzií používaných vo väčšine prekladov. Napríklad hebrejské meno Moše sa používa namiesto známejšieho Mojžiša. [20]
  • Používa Koren Type , ktorý vytvoril typograf Eliyahu Koren špeciálne pre The Koren Bible, a je to najpresnejší a najčitateľnejší hebrejský typ.

Korenská Jeruzalemská biblia sa niekedy označuje ako Jeruzalemská biblia , Korenská biblia , Koren Tanakh alebo Tanakh Yerushalayim (hebrejsky Jeruzalemská biblia ).

V roku 2021 Koren vydal úplne nový preklad Biblie, The Koren Tanakh-The Magerman Edition . Preklad Pentateuchu a veľkej časti Knihy žalmov zložil rabín Jonathan Sacks a tím prekladateľov pokrýval zvyšok Biblie.

Živá Tóra a Nach

Snáď prvým ortodoxným prekladom do súčasnej angličtiny bola Živá Tóra od Aryeha Kaplana , ktorá vyšla v roku 1981 vo vydavateľstve Moznaim. Po Kaplanovej smrti v roku 1983 bol The Living Nach preložený v rovnakom štýle rôznymi autormi. [21] Živá Tóra je dostupná online. [22]

Kaplanov preklad je ovplyvnený tradičnou rabínskou interpretáciou a náboženským právom , prístupom, ktorý nasledovali mnohí neskorší ortodoxní prekladatelia. Odráža aj Kaplanov záujem o židovskú mystiku . [8]

Živá Tóra je tiež pozoruhodná tým, že používa súčasnú, hovorovú angličtinu. Napríklad obracia zvyčajné rozlišovanie medzi „Bohom“ a „Pánom“, pričom poznamenáva, že v modernej angličtine je „Boh“ vhodnejšie pre vlastné meno. Jeden pisateľ uvádza tieto príklady, pričom zdôrazňuje Kaplanov moderný preklad: [8]

  • Shemot (2. Mojž.) 20:8–10 — Pamätaj na sobotu, aby si ju svätil. Môžete pracovať počas šiestich pracovných dní a robiť všetky svoje úlohy. Ale sobota je sobota pre Boha, tvojho Pána.
  • Vayikra (Leviticus) 18:7 — Nedopúšťaj sa sexuálneho previnenia voči svojmu otcovi alebo matke. Ak je vašou matkou žena, nesmiete s ňou páchať incest .
  • Vayikra 19:14 — Neklaďte [morálne] slepým kameňom úrazu.
  • Vayikra 19:29 — Nepoškvrňujte svoju dcéru predmanželským sexom .

Judaica Press

Judaica Press , ortodoxné židovské vydavateľstvo, vydalo viaczväzkový anglický preklad.

Judaica Press Complete Tanach with Rashi je dvojjazyčný hebrejsko-anglický preklad Biblie, ktorý obsahuje Rashiho komentár v hebrejčine aj angličtine. Anglické preklady urobil AJ Rosenberg. [23] Kompletný Tanach s Rashi je dostupný online. [24]

Hoci Pentateuch nebol úplne vydaný v tlačenej verzii (Genesis [v troch zväzkoch] a Exodus [iba v dvoch zväzkoch]), Judaica Press vydalo aj súbor 24 dvojjazyčných hebrejsko-anglických zväzkov Mikraot Gedolot pre Nevi'im a Ketuvim, vydané ako Knihy prorokov a spisy . Rovnako ako v tradičnom Mikraot Gedolot , hebrejský text obsahuje masoretický text , aramejský targum a niekoľko klasických rabínskych komentárov. Anglické preklady od Rosenberga zahŕňajú preklad biblického textu, Rašiho komentár a súhrn rabínskych a moderných komentárov. [25]

Judaica Press zverejnila aj ďalšie anglické preklady a preklady iných komentárov, najmä nemecký preklad a komentár Samsona Raphaela Hirscha .

Séria ArtScroll Tanach

V roku 1976 Mesorah Publications, ortodoxné vydavateľstvo, začalo vydávať sériu dvojjazyčných hebrejsko-anglických kníh Biblie pod vydavateľstvom ArtScroll . Séria ArtScroll Tanach obsahuje úvody ku každej knihe a priebežný komentár založený na klasickej rabínskej interpretácii. [26]

Zväzky Tóry boli zozbierané, revidované a publikované v jedinom hebrejsko-anglickom dvojjazyčnom zväzku ako Kamenné vydanie Chumash (1993) s krátkym komentárom v angličtine. Tento Chumash zahŕňa aj haftarot , Targum a Rashi . Celý Tanach vyšiel ako Kamenné vydanie Tanachu (1996).

Anglický preklad v sérii ArtScroll sa vo veľkej miere spolieha na interpretáciu Rashiho a iných tradičných zdrojov a náboženského práva . Niektorí kritici uviedli, že tento prístup niekedy vedie k anglickému prevedeniu, ktoré je rovnako vysvetlením ako prekladom. [8] [26] V tomto ohľade jeden kritik prirovnal zväzky ArtScroll k „nedoslovnému“ targumimu , ktoré vykladalo aj prekladalo Bibliu. [26]

Jednou z charakteristických čŕt série ArtScroll je spôsob, akým vykresľuje štvorpísmenové meno Boha , יהוה ‎. Väčšina anglických prekladov predstavuje toto meno výrazom „Pán“; ArtScroll namiesto toho používa hebrejské slovo „Ha-Shem“. Ha-Shem , doslova „meno“, je výraz často používaný ortodoxnými Židmi na označenie Boha. [8]

Séria ArtScroll sa stala veľmi populárnou v ortodoxnej židovskej komunite a používa sa aj medzi neortodoxnými Židmi. [8]

Robert Alter preklad

V roku 2018 Robert Alter dokončil svoj preklad hebrejskej Biblie, Hebrejská biblia: preklad s komentárom . V priebehu viac ako dvoch desaťročí vychádzali časti prekladu. Alterove ciele zahŕňali zachovanie umenia hebrejského jazyka v anglickom preklade. [27]

Predchádzajúcim míľnikom bola jeho publikácia z roku 2004 Päť kníh Mojžišových: preklad s komentárom . Alter sa vo svojom preklade snažil reprodukovať „miernu zvláštnosť“, „krásne rytmy“ a „kúzlo biblického štýlu“ pôvodnej hebrejčiny, o ktorej mal pocit, že ju „anglickí prekladatelia zanedbali“. [28]

Jedným zo spôsobov, ako sa to Alter pokúsil dosiahnuť, bolo použitie rovnakého anglického ekvivalentu takmer v každom prípade, keď sa v Tóre vyskytuje hebrejské slovo. Ako poznamenal jeden recenzent, „ak je hebrejské prídavné meno preložené ako ,krásny', nebude sa ďalej prekladať ako ,pekné' alebo ,príťažlivé'. Je to dôležité, pretože to umožňuje čitateľovi odhaliť naratívne a imaginárne vzorce, ktoré by inak zostali nepovšimnuté“. [29]

Recenzent John Updike poznamenal, že Alter tiež „zachováva všadeprítomný začiatok vety „a“, odvodený od hebrejskej častice waw; zachováva dôrazné opakovania, ako napríklad „ona, aj ona“ a „táto červená červená látka“. [30]

Preklady Tóry

Pretože Tóra sa v synagóge číta v ročnom cykle, existuje veľa iba židovských prekladov Tóry (bez Nevi'im a Ketuvim). Takýto preklad sa niekedy nazýva chumash , najmä ak je publikovaný v dvojjazyčnom hebrejsko-anglickom vydaní.

Everett Fox

Everett Fox preložil Tóru ( Päť kníh Mojžišových , 1995) pre vydavateľstvo Schocken Press . Foxov prístup k prekladu bol inšpirovaný nemeckým prekladom, ktorý pripravili Martin Buber a Franz Rosenzweig a svoju prácu opisuje ako ich „odnož“. Jeho preklad sa tiež riadil zásadou, že Biblia „bola určená na čítanie nahlas“. Foxov preklad je vytlačený prázdnym veršom a osobné a miestne mená sú prepísané verzie hebrejských mien. [31]

Spisovateľ John Updike uviedol niektoré z týchto vlastností ako chyby vo Foxovom preklade, pričom Foxa opísal ako „extrémistu po Martinovi Buberovi a Franzovi Rosenzweigovi“, ktorý „liberálne razí zložené prídavné mená ako ‚ ťažkohlavý ‘ a slovesá ako ‚ cudzoložník ‘“ a poznamenal že Fox prekladá siedme prikázanie ako „Nesmilníš“. [30]

Iný recenzent, opakujúci Updikove komentáre, napísal, že „Foxovo používanie viet s pomlčkou sa zdá byť [modelované] podľa nemeckého zvyku skladať slová nonce , čo je nástroj, ktorý často používajú Buber a Rosenzweig pri ich preklade do nemčiny. Výsledky sa zdajú byť menej [čudné] v nemčine ako v angličtine a možno pochybovať o tom, či takáto ‚priškrtená‘ angličtina dáva čitateľovi skutočný dojem o tom, čo je v hebrejčine naozaj celkom bežné.“ [32]

Chaim Miller

Chaim Miller's chumash je preklad, ktorého text zahŕňa „novú interpretáciu“ Rashiho komentára rabína Menachema Mendela Schneersona , ktorý bol prednesený v sérii verejných rozhovorov, ktoré sa začali v roku 1964 a pokračovali viac ako 25 rokov. [33] Preklad, ktorý sponzoroval Meyer Gutnick a nazýva sa „The Gutnick Edition Chumash “, je publikovaný v dvojjazyčnom hebrejsko-anglickom vydaní, ktoré obsahuje priebežný komentár antologizovaný z klasických rabínskych textov. Zahŕňa aj haftarot , mystické poznatky nazývané „Sparks of Chassidus “, súhrn micvot, ktorý sa nachádza v každej paraši podľaSefer ha-Chinuch , esej o verejnom čítaní Tóry a súhrnné tabuľky. [34]

Podľa Millerovho predhovoru, na rozdiel od väčšiny ostatných prekladov, Gutnickovo vydanie nevkladá medzi preklady transliterácie; toto je určené na to, aby bol text čitateľnejší. Preklad však obsahuje Rašiho komentár v zátvorkách a predhovor vysvetľuje, že toto sú Rašiho slová a nie preklad chumash . [35]

Vydanie 5-dielnej série v Gutnickovom vydavateľstve Kol Menachem bolo dokončené v roku 2006.

Richard Elliott Friedman

V roku 2001 vydal Richard Elliott Friedman svoj Komentár k Tóre , ktorý obsahuje nový preklad, ktorý má „presnejšie odrážať slová hebrejčiny“ a nie „úsudky prekladateľov o tom, čo hovorí pôvodná hebrejčina“. [36]

Čiastočné preklady

Preklady jednotlivých kníh Biblie

Menachem Mendel Kasher

V roku 1951 Menachem Mendel Kasher preložil knihu Genezis a jeho komentár Torah SheBaal Peh .

Everett Fox

Okrem prekladu Tóry Fox preložil aj knihy Samuela ( Dajte nám kráľa!, 1999) a následne všetkých Raných prorokov (Jozua, Sudcovia, Samuel, Kráľovia, 2014).

Kehot Publication Society

Spoločnosť Kehot Publication Society začala s prekladom Tóry a od marca 2007 dokončila knihy Shemot (Exodus) a Bamidbar (Numbers). Zväzky s názvom Torah Chumash Shemos a Torah Chumash Bemidbar sú dvojjazyčné hebrejsko-anglické preklady, ktoré zahŕňajú priebežný komentár založený na interpretácii Rashiho komentára rabína Menachema Mendela Schneersona . Na projekt dohliada šéfredaktor Moshe Wisnefsky .

Neúplné preklady

David Rosenberg

V roku 1977 David Rosenberg , básnik, bývalý šéfredaktor Židovskej publikačnej spoločnosti a hosťujúci lektor kreatívneho písania na Princetonskej univerzite, preložil knihu Job a vydal výsledný zväzok pod názvom Job Speaks . Predchádzal mu preklad žalmov „Blues of The Sky“ (Harper) a po ňom nasledovali „Svetelné diela: Kniha Izaiáša“. Neskôr preložil časti Genezis, Exodus, Numeri a Deuteronómium, o ktorých sa predpokladalo, že ich napísal spisovateľ dokumentárnej hypotézy J, známy aj ako Yahwist, autor najstaršej časti Biblie, a vydal tento zväzok ako Kniha J. v roku 1990 s komentárom amerického literárneho kritika Harolda Blooma. Táto kniha sa veľmi dobre predávala a následne Rosenberg v roku 1991 vydal Básnikovu bibliu , poetický preklad niekoľkých kníh Starého zákona a súvisiacich apokryfov, ktorý získal cenu klubu PEN/Kniha mesiaca za rok 1992. , prvý americký preklad Biblie, ktorý kedy získal významnú literárnu cenu. Po nej nasledovala „Stratená kniha raja: Adam a Eva v rajskej záhrade“ , preklad rôznych edénskych textov, vrátane Piesne piesní, Genezis a apokryfov , v roku 1993 a „Kniha Dávidova“, poetická interpretácia. 2. Samuela a pôvodného autora.

Rosenberg pracoval na Literárnej biblii: pôvodný preklad , sekulárnej, poetickej verzii židovských písiem. Bola široko hodnotená v literárnych časopisoch, vrátane The New York Times Book Review od Franka Kermoda .

Biblia neautorizovaná

V roku 1942 AH Moose publikoval zväzok s názvom The Bible Unauthorized , ktorý obsahoval preklad niekoľkých prvých kapitol knihy Bereshit (Genesis) a „pojednanie“ [37] , ktoré „dokazovalo“ existenciu Boha , biblickú správu o stvorení a iné. časti Biblie. Moose tvrdil, že „skutočný obsah Biblie sa značne líši od mnohých chybných prekladov“, ktoré predchádzali jeho, a že jeho „pravdepodobne bol prvým presným prekladom“. [38]

Podľa korešpondencie rabína Yosefa Yitzchoka Schneersohn Moose bol pseudonym rabína Aarona Hirsha Levitta, ktorý spolupracoval so Schneersohn. [39] [40]

Biblia neautorizovaná bola niekoľkokrát dotlačená, naposledy ako Na začiatku: Neautorizovaná biblia (Thirty Seven Books, 2001).

Pozri tiež

Biblia v židovskej tradícii:

Ďalšie preklady:

Referencie

  1. ^ Základné informácie týkajúce sa masoretického textu ako židovského kánonu a textu biblie nájdete v stručnom článku Britannica [ permanentný mŕtvy odkaz ] .
  2. ^ Motivácia špecificky židovských verzií v angličtine je zhrnutá v Britannica takto: „Hoci Židia v anglicky hovoriacich krajinách vo všeobecnosti používali verziu kráľa Jakuba a revidovanú verziu, anglické verzie predstavovali veľké problémy. Obsahujú odchýlky od tradičný hebrejský text; niekedy stelesňujú kristologické výklady; nadpisy boli často z doktrinálneho hľadiska problematické...“; pozri "židovské verzie" .
  3. ^ "Opakované snahy Židov v oblasti prekladu Biblie ukazujú ich sentiment k prekladom pripraveným inými denomináciami. Dominantná črta tohto sentimentu, okrem myšlienky, že kristologické interpretácie v nežidovských prekladoch nie sú na mieste v židovskom Biblia je a bola taká, že Žid si nemôže dovoliť, aby mu preklad Biblie pripravovali iní." „Predhovor“ k prekladu JPS z roku 1917
  4. ^ Knihy apokryfov sa stali súčasťou gréckych písiem helenistických Židov ( Septuaginta ) a nakoniec aj Cirkvi, ale neboli zahrnuté do hebrejskej protomasoretickej tradície farizejov a raných rabínov. Až na malé výnimky sa tieto knihy v židovskej tradícii vôbec nezachovali a ich prežitie je spôsobené ich zachovaním cirkvou. Klasická vedecká štúdia židovského kánonu, ako sa odráža v židovských zdrojoch, so zameraním na pozadie výberu kníh, ktoré sa nachádzajú v masoretickej tradícii, je Sid Z. Leiman, The Canonization of Hebrew Scripture: The Talmudic and Midrashic Evidence, 2. vydanie. New Haven, CT, Memoirs of Connecticut Academy of Arts and Sciences, 1991. Online zhrnutie niektorých Leimanových zistení sa nachádza online tu .
  5. ^ a b Diskusiu o ústrednom postavení hebrejského textu v judaizme (všetkých denominácií), a teda o popularite dvojjazyčných verzií vo verejnom uctievaní, v porovnaní s ústredným postavením prekladov v kresťanstve, nájdete v časti Prečo sú kresťania spokojní s Bibliou len v angličtine? a odpovede naň: Kresťanstvo je medzikultúrne a medzijazykové a Paralelne Biblie: S. Bagster & Sons' .
  6. ^ Úplné skeny Leeserovho hebrejsko-anglického vydania Tóry a haftarotu , jeho hebrejského vydania masoretickej Biblie (1848) a početné pôvodné vydania a pretlače jeho prekladu celého Tanachu do angličtiny nájdete tu .
  7. ^ a b „Predhovor“ k prekladu JPS z roku 1917
  8. ^ a b c d e f Leonard J. Greenspoon, "Židovské preklady Biblie" v The Jewish Study Bible , Adele Berlin a Marc Zvi Brettler, ed. Oxford University Press , 2004.
  9. ^ Štyri pôvodné zväzky nájdete tu .
  10. ^ Sussman, Lance J. (1995). Isaac Leeser a tvorba amerického judaizmu . Detroit, MI: Wayne State University Press. p. 187. ISBN 0814326714.
  11. ^ Väčšina súpravy je k dispozícii tu .
  12. ^ Greenspoon, Leonard J. 1988. Kniha „Bez vady“: Preklad Biblie Židovskej publikačnej spoločnosti z roku 1917. The Jewish Quarterly Review , New Series, Vol. 79,1, str. 2, 8.
  13. ^ Greenspoon, Leonard J. 1988. Kniha „Bez vady“: Preklad Biblie Židovskej publikačnej spoločnosti z roku 1917. The Jewish Quarterly Review , New Series, Vol. 79,1, s. 11.
  14. ^ Greenspoon, Leonard J. 1988. Kniha „Bez vady“: Preklad Biblie Židovskej publikačnej spoločnosti z roku 1917. The Jewish Quarterly Review , New Series, Vol. 79,1, s. 2.
  15. ^ Židovská vydavateľská spoločnosť (1985). "Predslov". Tanakh: Sväté písmo . Philadelphia: Židovská publikačná spoločnosť.
  16. ^ „Preklad Biblie JPS vstupuje do digitálnej éry so Sefariou“ . Židovská publikačná spoločnosť . 11. mája 2017 . Získané 13. januára 2019 .
  17. ^ ab Joseph Gaer , „Biblia: Naše dedičstvo“, Židovská biblia pre rodinné čítanie , Thomas Yoseloff, 1957.
  18. ^ a prvú hebrejskú Bibliu navrhnutú, upravenú, vytlačenú a zviazanú Židmi za takmer 500 rokov. Ako je zaznamenané na vnútornej titulnej strane každého vydania, nasleduje zmienka o vyhlásení predsedu Knessetu Kadisha Luza (1965), že „všetci prezidenti Štátu Izrael budú odteraz skladať úradnú prísahu na túto Bibliu“ (vydanie Koren).
  19. ^ Jeruzalemská biblia (Koren)
  20. ^ Vydavateľstvo Koren
  21. ^ Ari Mark Cartun, Komentovaná bibliografia prekladov a komentárov k Tóre a Biblii , Kongregácia Etz Chayim, 2006
  22. ^ http://bible.ort.org/books/pentd2.asp
  23. ^ Judaica Press Tanach s Rashim
  24. ^ „Úplný Tanach s Rashiho komentárom“ . Chabad.org . Judaica Press.
  25. ^ Judaica Press Proroci a spisy
  26. ^ a b c B. Barry Levy, „Naša Tóra, vaša Tóra a ich Tóra: Hodnotenie fenoménu ArtScroll“ v knihe Pravda a súcit: eseje o náboženstve v judaizme , Howard Joseph, Jack N. Lightstone a Michael D. Oppenheim, eds. Wilfrid Laurier University Press , 1983.
  27. ^ Steinberg, Avi (20. decembra 2018). „Po viac ako dvoch desaťročiach práce nová hebrejská Biblia konkuruje kráľovi Jakubovi“ . New York Times . Získané 23. decembra 2018 .
  28. ^ Robert Alter , „Biblia v angličtine a heréza vysvetlenia“, Päť kníh Mojžišových: preklad s komentárom , WW Norton , 2004.
  29. ^ Michael Dirda , " Päť kníh Mojžišových ", The Washington Post , 24. októbra 2004.
  30. ^ a b John Updike , „ The Great I AM: Nový preklad Pentateuchu Roberta Altera “, The New Yorker , 1. november 2004. Prístupné cez Archivované 6. septembra 2006 na Wayback Machine .
  31. ^ Everett Fox , „Predhovor prekladateľa“, The Five Books of Moses , Schocken , 1995.
  32. ^ Michael D. Marlowe, „ Päť kníh Mojžišových: Nový preklad Everetta Foxa “, Výskum Biblie, september 2002.
  33. ^ Chaim Miller, Rashiho metóda biblického komentára , Chabad.org
  34. ^ Gutnick Edition Chumash , Svetová židovská tlačová agentúra.
  35. ^ Židovská tlačová recenzia The Gutnick Edition Chumash
  36. ^ Richard Elliott Friedman , "Komentár k Tóre", Harper San Francisco, 2001
  37. ^ reprodukované tu na chabad.org
  38. ^ AH Moose, The Bible Unauthorized , Rainbow Publishing, 1942. Časti knihy sú dostupné online na stránkach Judaism.com a Judaism Online .
  39. ^ Yosef Rubin, The Wheel , Meaningful Life Center.
  40. ^ Na začiatku: The Bible Unauthorized , Amazon.com

Ďalšie čítanie

Externé odkazy

Retrieved from "https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Jewish_English_Bible_translations&oldid=1077367785"
0.044635057449341